April 2nd, 2010
29 Comments
Metropola severného Slovenska Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina, lat. Solna) je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľstva 84 971 (k 30. 11. 2009) je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.
Mesto leží na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny pri jej prielome do Bytčianskej kotliny a na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky aKysucká vrchovina.
Oblasť dnešnej Žiliny bola osídlená už v neskoršej dobe kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Z tohto obdobia je známe sídlo v dnešnej mestskej častiZávodie. Ďalšie osídlenie pochádza z doby bronzovej a železnej (halštatské hradisko). Slovania začali osídľovať územie dnešnej Žiliny v piatom storočí. Z 9. storočia pochádzajú sídliská na Bôriku či mohyly v Bánovej. V 9. storočí tu bol podľa povesti postavený prvý románsky kostol.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného
March 28th, 2010
2 Comments
Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR.
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum,Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina spodielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001), pre ktorej potreby bol zriadený maďarský konzulát.
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko
March 28th, 2010
67 Comments
Na Slovensku žije asi 4,6 miliónov Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):
- USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] – emigranti z 19.-21. stor.
- Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] – v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
- Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] – autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
- Kanada (100 000 / 50 860) – emigranti z
March 28th, 2010
47 Comments
Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony) je hlavným, najľudnatejším a rozlohou druhým najväčšímmestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 431-tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 600-tisíc ľudí.
Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad
March 28th, 2010
24 Comments
Prezident: Ivan Gašparovič- Predseda vlády: Robert Fico (Smer-SD)
- Predseda parlamentu: Pavol Paška
- Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
- Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Viera Petríková (ĽS-HZDS)
- Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS, Smer-SD
- Orientácia vlády: ľavicová
- Opozícia: SMK, SDKÚ-DS, KDH
- Počet politických strán v parlamente: 6
Predchádzajúca vláda v rokoch 2002 – 2006 bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.
Politický systém
Slovenská republika je parlamentná demokracia parlamentného
March 27th, 2010
48 Comments
Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti.
Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu: Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.
Výškové stupne
Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinnýchspoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto sa s nadmorskou výškou menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:
Dubový stupeň
Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie. V presvetlených dubových lesoch sa dobre vyvinul
March 27th, 2010
3 Comments
Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca -Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).
Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.
Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) aVeľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III.súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú
Metropola severného Slovenska Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina, lat. Solna) je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľstva 84 971 (k 30. 11. 2009) je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.
