April 2nd, 2010
1 Comment
Metropola severného Slovenska Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina, lat. Solna) je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľstva 84 971 (k 30. 11. 2009) je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.
Mesto leží na severozápadnom okraji Žilinskej kotliny pri jej prielome do Bytčianskej kotliny a na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky aKysucká vrchovina.
Oblasť dnešnej Žiliny bola osídlená už v neskoršej dobe kamenej (okolo 20 000 rokov pred Kr.). Z tohto obdobia je známe sídlo v dnešnej mestskej častiZávodie. Ďalšie osídlenie pochádza z doby bronzovej a železnej (halštatské hradisko). Slovania začali osídľovať územie dnešnej Žiliny v piatom storočí. Z 9. storočia pochádzajú sídliská na Bôriku či mohyly v Bánovej. V 9. storočí tu bol podľa povesti postavený prvý románsky kostol.
Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1208, kedy Žilinu tvorilo niekoľko slovenských osád rozptýlených 0,5 – 2 km od Kostola sv. Štefana (v latinsky písanej listine nitrianskeho župana Tomáša sa územie Žiliny nazýva terra de Selinan). Najväčšia z osád sa pravdepodobne nachádzala na mieste súčasného
March 28th, 2010
1 Comment
Košice sú centrom celého Východného Slovenska a sídlom Košického kraja a regionálnej samosprávy - Košického samosprávneho kraja. Sú významným centrom politického, hospodárskeho, kultúrneho a cirkevného života, sídlom Košickej gréckokatolíckej eparchie, Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a sídlom metropolitu, štyroch univerzít, Ústavného súdu SR.
Mesto je strediskom významných kultúrnych inštitúcií aj s celoslovenskou pôsobnosťou, medzi ktoré patria Štátne divadlo Košice, Štátna filharmónia Košice, Slovenské technické múzeum,Východoslovenské múzeum, Východoslovenská galéria a Štátna vedecká knižnica. Sú označované za kultúrne centrum rómskej menšiny na Slovensku. Najväčšiu menšinu na území mesta tvorí maďarská menšina spodielom 3,78 % (podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001), pre ktorej potreby bol zriadený maďarský konzulát.
Mesto hrá dôležitú rolu v dopravnom prepojení východ-západ, kde tvorí spojnicu medzi západnou a strednou Európou a Ukrajinou s Ruskom prostredníctvom širokorozchodnej železničnej trate. Košické medzinárodné letisko
March 28th, 2010
1 Comment
Na Slovensku žije asi 4,6 miliónov Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (zoznam udáva odhady vyslanectiev a pod. a spolkov Slovákov v zahraničí na prvom mieste a oficiálne údaje krajín v rokoch 2000/2001 na druhom mieste):
- USA (1 200 000 / 821 325*) [*podľa sčítania roku 1990 však bolo 1 882 915 Slovákov] – emigranti z 19.-21. stor.
- Česko (350 000 / 193 190*) [*podľa sčítania roku 1991 však bolo 314 877 Slovákov] – v dôsledku migrácie v rámci bývalého Česko-Slovenska, dnes kvôli pracovným miestam
- Maďarsko (110 000 / 17 693*) [*ale 68 852 osôb tvrdí, že hovoria po slovensky] – autochtónne obyvateľstvo, ale prevažne dôsledok migrácie v rámci bývalého Uhorska po vyhnaní Turkov v 18. a 19. storočí
- Kanada (100 000 / 50 860) – emigranti z
March 28th, 2010
1 Comment
Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony) je hlavným, najľudnatejším a rozlohou druhým najväčšímmestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 431-tisíc obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623-tisíc a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150-tisíc až 200-tisíc ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 600-tisíc ľudí.
Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad
March 28th, 2010
1 Comment
Prezident: Ivan Gašparovič- Predseda vlády: Robert Fico (Smer-SD)
- Predseda parlamentu: Pavol Paška
- Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Tibor Cabaj (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
- Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Viera Petríková (ĽS-HZDS)
- Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS, Smer-SD
- Orientácia vlády: ľavicová
- Opozícia: SMK, SDKÚ-DS, KDH
- Počet politických strán v parlamente: 6
Predchádzajúca vláda v rokoch 2002 – 2006 bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.
Politický systém
Slovenská republika je parlamentná demokracia parlamentného
March 27th, 2010
1 Comment
Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti.
Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu: Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.
Výškové stupne
Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinnýchspoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto sa s nadmorskou výškou menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:
Dubový stupeň
Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie. V presvetlených dubových lesoch sa dobre vyvinul
March 27th, 2010
1 Comment
Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca -Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).
Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.
Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) aVeľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III.súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú
Metropola severného Slovenska Žilina (maď. Zsolna, nem. Sillein alebo Silein, poľ. Żylina, lat. Solna) je krajské a okresné mesto na severozápade Slovenska na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľstva 84 971 (k 30. 11. 2009) je Žilina štvrté najväčšie mesto na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska.
