Hoci je rastlinstvo Slovenska celkovo veľmi pozmenené ľudskými zásahmi, predsa je tu mnoho území s pomerne dobre zachovaným typickým rastlinstvom. Naša vegetácia je nesmierne pestrá. Príčinami sú okrem iného i veľká členitosť, rozmanitosť geologického podkladu, komplikované vývojové fázy v minulosti.
Rastlinný kryt je veľmi nápadná časť zemského povrchu a jeho kvalita i kvantita zohráva z hľadiska existencie života na Zemi mimoriadne významnú úlohu: Rastlinstvo poskytuje, či už priamo alebo nepriamo, potravu živočíchom a ľuďom.
Výškové stupne
Celé územie Slovenska patrí do oblasti listnatých a zmiešaných lesov mierneho pásma. Vegetácia sa mení podľa podnebia i podľa akosti a vlhkosti pôdy: skladá sa z rôznych rastlinnýchspoločenstiev. S rastúcou nadmorskou výškou ubúda teplota, pribúdajú zrážky, menia sa pôdne typy a skracuje sa vegetačné obdobie. Preto sa s nadmorskou výškou menia aj rastlinné spoločenstvá, ktoré tak vytvárajú výškové stupne:
Dubový stupeň
Rozkladá sa v nížinách, v nižších častiach pohorí a kotlín, tam kde je najteplejšie a najsuchšie. V presvetlených dubových lesoch sa dobre vyvinul bylinný aj krovinatý podrast.
Bukový stupeň
Nachádza sa v nadmorských výškach 550–1 100 m. Buk je náročnejší na vlhko a zrážky. V tônistých bučinách sa vyvinul len bylinný podrast s tieňomilnými a na vlhko náročnými druhmi.
Smrekový stupeň
Nasleduje nad bukovým až po hornú hranicu lesa, ktorá je u nás prevažne v nadmorskej výške 1 600 m. Vo svetlejších smrekových lesoch sú v podraste kríky čučoriedok a brusníc. Po odlesnení sú v stupni smrekového lesa lúky aj pasienky.
Stupeň kosodreviny
Rozkladá sa od hornej hranice lesa do nadmorskej výšky 1 800 m. Rastie v ňom okrem kosodreviny aj jarabina vtáčia a na voľných plochách čučoriedky a brusnice.
Alpínske lúky
Sú len v Tatrách a Nízkych Tatrách v nadmorských výškach nad 1 800 m. Rastú tam iba chladnomilné druhy tráv a bylín, miestami aj kríky čučoriedok a brusníc.
Podsnežné pásmo
V najvyšších polohách Tatier. Mráz a teda aj sneh sa tam vyskytujú aj v lete. Skaly sú pokryté lišajníkmi.
Dubiny
Na suchšej pôde. Botanicky najbohatšie sú dubové lesy s prevládajúcim dubom plstnatým.
Dubovo-hrabové lesy
Prevládajú v pahorkatine medzi pásmom dubín a bučín. Nad hrabom, ktorý býva obyčajne veľmi silne zastúpený, rozprestierajú sa koruny dubov. Dosť hojne sa uplatňuje aj buk.
Bučiny
Tvoria najväčšiu časť lesov Slovenska. Z drevín býva zastúpená jedľa, javor mliečny, javor horský, jaseň, na hranici prirodzených smrečín do nich pristupuje aj smrek.
Smrekové lesy
Tvoria najvyššie lesné pásmo. Z drevín tu nájdeme javor horský, brezu bradavičnatú, smrekovec európsky, jarabinu vtáčiu, ružu ovisnutú, bazu červenú, zemolez čierny a v Tatrách v najvyšších polohách limbu.
Lužné lesy
Sú vyvinuté pozdĺž riek a potokov. Ich ráz sa mení podľa nadmorskej výšky i podľa vlhkostných pomerov. V lužných lesoch sa uplatňujú z drevín rôzne vŕby, čremcha strapcovitá, krušina jelšová. Byliny sa menia podľa jednotlivých typov lesa. Nájdeme tam chmeľ obyčajný, ľuľok sladkohorský, rôzne ostrice. V lesoch najčastejším trávnym porastom je lipnica hájna, ako aj všade sa nachádzajúca reznačka laločnatá alebo niektorá jej varieta. V dubových lesoch s kyslejšou pôdou všade sa nachádza kostrava rôznolistá. Vysoký smlz kroviskový zaplavuje najmä lesné rúbaniská. V stredne vlhkých zmiešaných dubinách, hrabinách a bučinách rovnako pospolito sa vyskytuje mednička jednokvetá a častá je aj mednička ovisnutá, mrvica lesná,ostrica traslicová a ostrica chlpatá, cesnak medvedí, konvalinka voňavá, kopytník európsky, druhy veternice a chocholačky, lilavokvetá zubačka cibuľkonosná, veľmi bežná kozia noha